Eva Faithová
Cez kľúčovú dierku - 2.časť
Po večeri sme sa pobrali domov. Rovnako ako pred vyše tridsiatimi rokmi sme sa vracali domov po vlastných. Žiaden taxík, či Jurajovo auto. Bola to prechádzka ako za starých dobrých čias. Ale nejaké rozdiely by sa predsa len našli. Tentoraz mi dvere reštaurácie neotváral môj priateľ, ale môj fantastický trochu šedivý manžel. Nevychádzali sme z budovy, ktorá dýchala komunizmom, ale z noblesnej reštaurácie, v ktorej sme si pochutnali na výborných špecialitách. Keďže jedlo obaja milujeme, bol to veľký zážitok aj pre naše chuťové poháriky a maškrtné jazýčky. Čakalo ma ešte jedno prekvapenie a to mi veru vyrazilo dych. Bol to darček, na ktorý by sme si ako dvadsaťročný určite peniaze nenaškriabali. Prekvapením bola dovolenka na ostrov Bora Bora. Oči mi skoro z jamôk vypadli. A keď môj muž dodal, že odlietame o dva dni, k vypadnutým očiam sa pridala aj moja padnutá sánka.
