Leteli sme z Bratislavy do Bergama. Už na letisku v Bratislave sme s kamarátkou Miškou počas čakania pozorovali ľudí. Všetci boli odrazu nejakí podozriví, povedala by som, že až „pofidérni". No bol to len náš subjektívny pohľad, na tmavých Talianov, ktorí s nami cestovali. Počas čakania sme na Talianov „lepili" nálepky. Jeden nám pripomínal futbalistu, iný teroristu a ďalší modela.
Po nastúpení do lietadla som mala tú česť sedieť vedľa nášho „teroristu". Chvalabohu sa nič nestalo a my sme šťastne pristáli na letisku v Bergame. Odtiaľ sme sa prepravili autobusom do Milána. Keďže v Taliansku je infraštruktúra na vyššej úrovni ako u nás, cesta nám trvala asi len hodinku. Vonku sa začalo stmievať. Keď sme dorazili do Milána bola už tma. Boli sme ako piati pátrači. V ruke GPS a poslednou našou úlohou v tento deň bolo nájsť si rezervovaný hostel. Keďže šikovní kamaráti mali dobre vyvinutý orientačný zmysel, netrvalo dlho a už sme prezerali izby.
Druhý deň v Miláne by som nazvala kultúrno-poznávací. Ráno sme si dali rýchle raňajky a šup metrom do centra mesta. Tam sme sa nevedeli vynadívať. Talianska architektúra je naozaj veľkolepá. Už len pohľad na gotickú Milánsku katedrálu, Il Duomo di Milano, stál za to. Celé to námestie Piazza del Duomo považujem za to, čo na mňa v tomto meste najviac zapôsobilo. Každý turista, ktorý zavíta do Milána určite neobíde túto gracióznu katedrálu. Ja mám pohľad na tento milánsky skvost stále pred očami. Ďalšie naše kroky viedli do najatraktívnejšieho nákupného centra Európy, Galérié Vittoria Emanuela II., ktorý stojí pár metrov od Duoma. Toto nákupné centrum zaujme nielen svojou architektúrou a mramorom, ktorým je vyložené, ale aj obchodmi najznámejších značiek ako je Prada, Gucci, Massimo Dutti či Louis Vuitton. Práve v tomto obchodnom centre môžete stretnúť najznámejšie celebrity, ktoré nepohrdnú kabelkou, topánkami či šatami z týchto obchodíkov. No my sme nepátrali po celebritách, ale pobrali sme sa ďalej úzkymi uličkami...
Na obed sme ochutnali pravú taliansku Margeritu a vybrali sme sa k najznámejšiemu Sforzovskému hradu. Na Slovensku máme veľa hradov, no ešte viac zrúcanín. Toto bol ozajstný hrad. Hrad, na ktorý by bol hrdý aj rozprávkový princ. Opäť architektúra nesklamala.
Pred hradom je krásna fontána a okolie je tiež upravené a skrášlené vysadenými kvetmi. Tento hrad odporúčam navštíviť aj v podvečer. Vtedy je celý rozsvietený a romantici si určite prídu na svoje.
V okolí hradu sú rozsiahle parky. Tam sme si zložili batohy a vyložili nohy. Mnoho Talianov chodí do parkov len tak oddychovať. Stretnete tam bicyklistov, rodinky s deťmi, zamilované páry kráčajúce ruka v ruke alebo partiu mladých ľudí, ktorí si len tak sedia na tráve či deke a vychutnávajú si siestu.
Keďže sa začalo stmievať a mali sme letieť skoro ráno, pobrali sme sa pomaličky na letisko. Cestou sme si ešte kúpili nejaké suveníry, odfotili sme sa s mladými Talianmi, ktorí nás cestou chvíľku prenasledovali a potom smer Bergamo. Na letisku bolo kopec ľudí. Nebolo kde sedieť, na check-in bolo ešte skoro, a tak sme sa usadili v jedinej otvorenej reštaurácii. Tam sme si dali kvalitne drahú minerálku a kávu a prečkali noc. Pred piatou sme prešli cez check-in a o pár minút na to- Arrivederci Miláno, arrivederci Itália!