Ako sa žije v Snívparáde...

Autor: Eva Faithová | 21.10.2011 o 15:17 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  180x

Na pavučine, v hornom rohu miestnosti, podriemkaval pavúk Lukáš. Malý Lukáš tam nebol sám. Spoločnosť mu robili jeho súrodenci, starší bráško Zoltán a mladšia sestra Jozefína. No len Lukáš pochrapkávajúc sníval svoj veľkolepý a zároveň neobyčajný sen.

Neťahal tam pavučinu. Nečakal. Nečíhal. Behal. Lietal. Plával. Robil to, čo nikdy predtým nevyskúšal. Hral tenis. Áno, pavúk hral tenis. A keď nehral tenis, tak hral plážový volejbal s muchami. Keď vyhral, kričal od radosti a spieval si We are the champions. Že, nezvyčajné? Vôbec nie. Stačilo sa len naučiť text svetoznámej skupiny Queen. A keď Lukino prehral, tak  si aj tak spieval stále dookola, Aj tak sme stále frajeri, na na na...Vo svojom sne nebol nikdy mrzutý. Vedel sa tešiť aj s druhými a dokonca šťastie iných mu dávalo väčšiu radosť a silu ako to vlastné.

 

Už neobedoval muchy, ale obedoval s muchami a malými muškami. A čo jedli? Raňajky konzumovali zvyčajne na terase a na ich tanieroch sa nachádzali všelijaké dobroty. Degustovali z každého rožka troška. No najviac im chutili syry, olivy, zeleninka a k tomu teplé pečivo, vytiahnuté priamo z pece. Na obed si Lukáš pravidelne dával lasagne a muchy nikdy nepohrdli veľkým hnedučkým ešte teplučkým hovädzím mäskom.

 

Vo voľnom čase chodili na dostihy. Lukáš bol jedným zo súťažiacich. Boli to iné dostihy, ako poznáme my. Tam si každý z hráčov mohol vybrať zviera, na ktorom bude jazdiť. Lukino šiel tentoraz na poníkovi. No výber oľutoval už pri štarte, lebo vedľa neho zrazu zbadal obrovského mravca, ktorý práve vysadol na dinosaura. Dinosaurus bol známy v celej Snívparáde. Všetko nasvedčovalo tomu, že dinosaurus vyhrá, no stalo sa nečakané. Hneď po štartovnom výstrele si dinosaurus všimol, že mu ráno mamina zabudla ostrihať nechty. Tak zosadil mravca zo svojho chrbta, sadol si na štartovnú čiaru, zobral si štikacie klieštiky a začal si strihať jeden necht po druhom. Potom si ich ešte nalakoval pestrým lakom a nalepil si na ne farebné kvetinkové nálepky. Áno, presne tie, ktoré predávajú aj vo vašom meste, v drogérii na rohu. A keďže dinosaurus strávil na štarte pomerne dlhú chvíľku, víťazom pretekov sa stal Lukáš na poníkovi. Lukáš získal prvú cenu, ktorou bol týždenný pobyt na Prešovskej univerzite, konkrétne v trojhviezdičkovej izbe, respektíve miestnosti - číslo dverí 400, na treťom poschodí. No dátum spotreby na výhernej poukážke nebol. Ktovie, kedy si pavúk Lukáš vyberie svoju výhru a v ktorom kúte tejto miestnosti ho zbadáte. Ale, pozor! Ak raz pôjdete do tejto miestnosti, prosím vás, nekričte. Nerobte mu zle. Nešteklite ho, nehladkajte ho a naťahajte ho za nohy. A nech vám ani nenapadne mu nejako ublížiť. Viete, pavúk Lukáš ešte stále podriemkava a sníva svoj sen, v ktorom robí všetko to, na čo si len pomyslí. Tak mu neberte jeho šťastie. Možno práve teraz prežíva najkrajšie chvíle svojho života.

 

Fantázia je skutočnosť, ktorú môžeme zažiť, no my o nej radšej iba snívame...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?