Štúdium na vysokej škole verzus práca, biela alebo čierna, leto alebo zima, ráno alebo večer, dnes alebo zajtra, s ním alebo bez neho?! Každý deň robíme rozhodnutia. Niekedy sú to maličkosti, no inokedy rozhodnutia na celý život. Čakáme, čakáme, čakáme....možno sa ani nedočkáme určitých rozhodnutí, len preto, že nás tlačí strach. Nebojme sa hovoriť nahlas. Sloboda prejavu nás neobmedzuje vyjadriť svoj názor k danej problematike. Povedzme rodičom a priateľom čo pre nás znamenajú, pochváľme ten delikátny obed, ktorý mamina navarila, vystískajme kamarátku po blahoželaní k jej sviatku. Často sa nevyjadrujeme v pravej chvíli. Nečakajme, že na tú osobu natrafíme na internete a tam si to vydiskutujeme. Rozprávajme sa tu a teraz, keď sme spolu. Sociálne siete nás nútia rozprávať sa prostredníctvom chatu. Nie je to osobný kontakt. Len písanie. Čo to má spoločne s reálnou komunikáciou pri ktorej si hľadíme do očí?
Občas žasnem nad výdobytkami najnovšej techniky, no neuvedomujem si, čo mi všetky tieto najmodernejšie hračky berú. Všetci sa tešíme z filmov a rozprávok, ktoré sledujeme na LCD obrazovke. Tešíme sa z kuchynských robotov, vysávačov, ktoré nemusíme manuálne ovládať a z podobných harabúrd, ktoré nám majú zlepšiť náš každodenný život. Nezlepšujú ho. Verte mi!
Chceš play-ko? Chci šarkana!
Chceš chlebíček? Daj si jednohubku!
Všetko je digitálne, len človek je analógový. Prichádzame o spontánny život. Neplánované rozhodnutia odkladáme do zásuviek, niekto možno do veľkej škatule, ktorú ešte prelepí lepiacou páskou aby náhodou neprišla nečakaná situácia na ktorú by nemal čas. Všetky naše aktivity si zapisujeme do denníkov, používame hodinky, ktoré riadia náš život. Každé stretnutie je maximálne naplánované. Ak prídeš skôr, čakaj! Ak sa oneskoríš, možno stretnutie nestihneš. Ak nechceš prísť, ohlás to dopredu, ak chceš, potvrď schôdzku. V určitom smere to má význam. Kto by už chodil niekde, kde ho vôbec nikto nemusí čakať. No skús tam ísť.
Možno ťa tam počká len jeden z celého tucta.
Možno tam stretneš niekoho úplne cudzieho a ten človek ti zmení život.
Nikdy nevieme, kedy nám šťastená potrasie rukou a povie: ,,Tu som." Nebojme sa prekvapení, tešme sa z maličkostí a užívajme si prítomnosť. Nehovorme potom, ale teraz...
